Choď na obsah Choď na menu
 


 

Jabloňovce

erb.jpg

  Obec Jabloňovce leží v Štiavnických vrchoch v kotline potoka Jablonianka. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 290 m a chotár vo výške 247-574 m. Zväčša odlesnený až vrchovinný povrch chotára tvoria tufy, tufity a andezity. Zalesnená je len vrchovinná časť.Pôdy sú hnedé a illimerizované.

História obce

Prvú písomnú zmienku o našej obci nájdeme v listine Bela IV. z roku 1245, ktorá sa dodnes zachovala v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti patriaca premoštránskemu konventu v Šahách. Z listiny vyplýva, že Jabloňovce spomínané ako „villa Almas“ museli byť veľkou a živou dedinou, pretože latinský termín villa sa používal vo vzťahu k ľudnatým sídlam. Jabloňovce už v tej dobe boli rozdelené na dve časti, jedna patrila cirkvi a druhá bratom Lampertovi a Štefanovi, ktorí boli synmi Komesa Martina, pričom ich oddeľoval potok.

14. a 15. storočie

Dolné Jabloňovce patrili cirkevnému vlastníkovi, reprezentovanému až do konca stredoveku konventom v Šahách, Horné Jabloňovce najprv patrili šľachtickej rodine Almášich, ktorej zakladateľmi boli v listine z roku 1245 spomínaný Komes a jeho synovia Štefan a Lampert. V roku 1313 boli už Horné Jabloňovce rozdelené medzi viacerých príslušníkov šľachtického rodu Jabloňovských /Almášich/. Táto početná rodina však v priebehu 14. storočia vymrela. Okolo roku 1338 sa stávajú Horné Jabloňovce súčasťou hradného panstva Levice. Pod právomocou Levického panstva zostala obec až do konca feudalizmu v roku 1848. Horný Almáš sa po prvýkrát spomína v roku 1428 a Dolný Almáš až v roku 1499.Každá časť mala svojho osobitného richtára a poddanské obyvateľstvo muselo odvádzať i rozdielne poddanské dávky a roboty. Horný Almáš podliehal Levickému panstvu, Dolný konventu premonštrátov v Šahách.

Doba protihabsburských povstaní a tureckých nájazdov

Podľa súpisu z roku 1570 boli Jabloňovce spolu s Bátovcami, Devičanmi, Pečenicami a ostatnými okolitými obcami poplatné Turkom. V roku 1593 vypukla päťnásťročná vojna s Turkami. V auguste roku 1648 rabovali Turci aj v Almáši. Po dobytí Nových Zámkov v roku 1663 Osmanmi sa dostal Horný i Dolný Almáš opäť pod nadvládu Turkov. Úplné oslobodenie krajiny od Turkov však trvalo celých 16 rokov a skončilo sa až uzavretím mieru v Karlovaci v roku 1699. V roku 1685 sa Dolný Almáš dostáva na základe rozhodnutia cisára Leopolda I. /1657-1705/ do  majetku rádu jezuitov, usadených na mieste voľakedajšieho sídla premonštránskeho konventu v Šahách. tým sa obnovilo vlastníctvo cirkvi nad Dolným Almášom, ktoré zaniklo po zničení konventu Turkami v roku 1545. Nad obcou Horný Almáš si po odchode Turkov upevňuje svoje zemepánske práva majiteľ Levického panstva. Od začiatku 17. storočia to bola rodina Čákiovcov, vystriedaná v polovici storočia Esterháziovcami.

Posledné dve storočia feudalizmu

Začiatok 18. storočia bol v znamení vojen a búrlivých udalostí. Habsburgovci sa zaplietli do celoeurópskeho konfliktu nazvaného „Vojna o Španielske dedičstvo“.

Začiatkom roku 1709 bola už prakticky celá Hontianska stolica pod kontrolou cisárskych vojsk. Pokoj v tejto oblasti však nastal až v roku 1710, keď sa vzdala kurucká posádka v Nových Zámkoch. Podpisom mieru v Satmári medzi zvyškami povstalcov a splnomocnencom cisára Jozefa I. ú1705-1711/ v apríli 1711 sa začali aj pre obyvateľov Jabloňoviec šťastnejšie časy. Jabloňovce a ich okolie, skúšané vojnami a nepriateľskými nájazdami temer dve storočia, si konečne mohli užiť aj mierové doby, ktoré trvali prakticky až do revolúcie v rokoch 1848/1849. Aj keď presné údaje z tej doby nie sú k dispozícii, možno odhadnúť, že ku koncu storočia žilo v Hornom a Dolnom Almáši okolo 800 obyvateľov. Za vlády Márie Terézie /1740-1780/ nastala v živote poddaných veľká zmena, pretože sa v roku 1769 započalo so zavedením všeobecnej urbárskej sústavy. Aby reforma prebehla naozaj dokonale, do každej obce boli vyslaní zvláštni komisári, ktorí mali presne zaznamenať stav poddaných a ich povinnosti voči panstvu. V novembri roku 1769 navštívili komisári aj Horný Almáš, podľa ich výpovede obec nemala žiaden urbár, ale v roku 1748 bola s Levickým panstvom spísaná zmluva a podľa nej si plnia svoje poddanské povinnosti. Urbárom zavedené delenie obyvateľov na polovičných, štvrtinových, osminkárov a želiarov používalo v Jabloňovciach ešte aj v 1. polovici 20. storočia, keď už urbár dávno stratil svoju platnosť, no majetková podstata obyvateľov sa príliš nezmenila. Ešte za vlády Márie Terézie bol zrušený rád jezuitov. Majetok rádu prešiel do rúk cirkevných inštitúcií, ale-bo sa z neho vytvorili základiny určené na podporu školstva. Tak dostal aj Dolný Almáš nového majiteľa, bolo to práve založené Banskobystrické biskupstvo a kapitula. Podľa šľachtických údajov z 1. polovice 19. storočia vyzerali Jabloňovce nasledovne: V roku 1828 bolo v Dolnom Almáši 78 domov a 465 obyvateľov,  v Hornom Almáši 72 domov so 430 obyvateľmi.

Posledné desaťročia v Rakúsko-Uhorsku

Po skončení revolúcie v roku 1849 bol zavedený v celom Uhorsku výnimočný stav. Každodenný život obyvateľov Jabloňoviec to však príliš nerušilo, pretože v dedine bolo veľa práce s konečným rozdelením neurbárskych pozemkov. Potom sa začalo s takzvanou komasáciou, alebo sceľovaním pôdy. Následkom dedenia a delenia pôdy vznikla v našej dedine neúnosná situácia, keď sedliak musel hospodáriť niekedy aj na dvadsiatich úzkych a dlhých kusoch zeme. Zámerom komasácie bolo, aby jednotlivý vlastníci mohli obrábať svoje polia vo väčších celkoch. V roku 1868 sa obyvatelia Horného a Dekýša vzbúrili proti nespravodlivému meraniu pozemkov. Hlavný župan Hontianskej župy žiadal vyslať z Levíc vojsko na potlačenie nepokojov. Kniežacia vetva Esterháziovcov vymrela po meči a časti Levického panstva aj s dedinou Horný Almáš sa dostala do rúk Schollerovcom, ktorí v chotári obce vlastnili pomerne veľké pozemky prakticky až do pozemkovej reformy za 1. ČSR. V roku 1892 postihol Horný Almáš katastrofálny požiar.

1. svetová vojna a vznik 1. ČSR

Táto vojna zahnala umierať mnoho mužov z Jabloňoviec na Balkán , do Haliča i na Pijavu, o rodinu sa starali ženy a starci. V roku 1923 sa konali prvé obecné voľby za ČSR, na ktorých sa volilo župné, okresné a obecné zastupiteľstvo. Namiesto richtára dostala obec starostu. Horničania sa koncom 1. republiky rozhodli postaviť kultúrny dom, ktorý slúži obci dodnes.

2. Druhá svetová vojna

Počas Slovenského štátu sa v roku 1942 Horný a Dolný Almáš zlúčili do jednej obce pod novým názvom Jabloňovce. Horná časť dostala meno Horná ulica a bývalý Dolný Almáš zostal Dolnou ulicou.

Vývoj pomerov po 2. svetovej vojne

V roku 1948 bola v obci zavedená elektrina, neskôr sa zaviedlo aj pravidelné autobusové spojenie.

 Zaujímavosti

  Jabloňovský Roháč – štátna prírodná rezervácia o výmere 59,56 ha s najzachovalejšími dúbravami, javorom a hrabom v podhorskom stupni mladých vyvrelín. Bola vyhlásená v roku 1950 za účelom ochrany lesných biocenóz, teplomilnej vegetácie a ako hniezdište vtáctva.

 

Obec ponúka peknú perspektívu pre turizmus a rekreačný oddych .Obec ponúka krásne prechádzky na koni ale aj peši prostredníctvom Babkinho statku , zakúpenie si keramických výrobkov z dielni Dalmadyovcov.